Ján Markoš

nejlepší slovenský šachista, středoškolský učitel a teolog

O pasci na samého seba a o rube dní

[03.01.2013 11:42:35]

 Najskôr to mala byť pasca. Viete, vstať o šiestej niekedy nie je maličkosť. A tak som si vymyslel, že

si budem hneď po prebudení zapisovať sny, aby som mal motiváciu vyhrabať sa z postele. Pero
a zošit som si položil na druhý koniec spálne, a tešil sa, ako sa mi podarilo prekabátiť sa. Sen je totiž
extrémne prchavá záležitosť. Zájdete si na záchod, a zabudnete ho, kým spláchnete. Kto si teda chce sen zapísať, nesmie so vstávaním váhať.
 
Najskôr to mala byť pasca. Postupne som ale svojmu snovému svetu prišiel na chuť. Začal som
objavovať opakujúce sa motívy: cesta autobusom bez lístka, jesenný les, jedlo, výstup na vysokú
horu. Herci mojich snov boli tiež zväčša tí istí – moji najbližší. Len občas navštívil človek, ktorého som
dlhé roky nevidel. Jednu štvrtkovú noc sa mi napríklad snívalo o spolužiakovi zo základnej školy, na
ktorého som si určite aspoň desať rokov ani nespomenul.
 
Okrem ľudí ma v snoch zdravia i rôzne iné bytosti. Orol, ktorý je nohami vrastený do stromu, a deti
ho kŕmia zrelými čerešňami. Prasa, ktoré chovám v byte, a susedom tvrdím, že má úctyhodný
rodokmeň. Aligátory veľké asi ako dáždnik, chňapajúce po pätách ľudí vo vysokej tráve. Chrobák
s krídlami s krepdešínu. Mŕtvy scarabeus vo vani.
 
Za posledné tri mesiace som v snoch niekoľkokrát umrel. Viezol som sa z Pražského hradu na Florenc v zlatej guli.
Vystúpil som na Mount Everest. Staval novú aulu univerzity. Bojoval s nacistami.
Opíjal sa na balkóne. Dokonca som raz v sne umyl kompletne celú kúpeľňu. No na ktorej dovolenke toto
všetko zažijete?
 
Ku dnešnému dňu mám zapísanú asi stovku snov. To je dosť na malú knižku. A vraciam sa k nim,
občas si rád niekoľko z nich prečítam. Tak nejako som si ich obľúbil. Sú moje, nejako ma vyjadrujú,
i keď neviem presne ako. Nie sú ani náhodné, ani nezmyselné. Sú odvrátenou stranou Mesiaca,
rubom mojich dní, zadnou stranou zrkadla.
 
Odkiaľ prichádzajú sny? A odkiaľ prichádza denné snenie, všetky tie naivné, múdre, poletujúce,
obsesívne, zlomyseľné a malomyseľné myšlienky, ktoré mi nonstop víria hlavou? Sú moje? Nie sú
moje? Koho sú?
 
Niekedy sa sám v sebe cítim byť hosťom.
 

zobrazeno(5967x) | příspevky(4x)

vkládání nových příspěvků bylo pozastaveno

příspěvky k článku

05.01.2013 18:56:31 | martin habina

Moc hezky napsaný blog, poznámka o hostování v sobě samém mi rezonuje. Je otázka, zdali vnitřek nepoznává vnějšek nebo naopak. Mistr Adler či pán Bollingenské věže by možná poradili. Tu techniku jsem si mnohokrát umiňoval a nikdy až na pár chabých pokusů nerealizoval. Říkám si, že to zase zkusím, takže díky.

03.01.2013 21:47:03 | marki

 Nechcem vŕtať, ale ten sen mi pripadá ako dokonalá metafora, čistý hlas podvedomia  Trápenie sa s nástrojmi druhých po horách. Bez vlastného partu, vlastného tónu. Dirigent je ten, čo to celé riadi. A aká je to krása občas vypadnúť, uletieť...

Slovom, závidím 

03.01.2013 17:45:09 | Violin

Milý pane Markoši, těším se vždy na Vaše blogy. Píšete moc pěkně, píšete s přesahem a uvolněním... Shodou okolností si pamatuji svůj dnešní sen. Tedy stručně: stěhovali jsme do jakýchsi skalnatých hor hudební nástroje celého symfonického orchestru, vracel jsem se pomoci s tympány, pak zpět pro kontrabasy a podobně, když jsem stavěl notové stojany zjistil jsem že nemám svůj notový part, říkám to dirigentovi a on na to: -"Hledej, nebo poletíš". Podíval jsem se z hory dolů, v klidu se rozběhl a...létal! Hodně radosti a zdraví v novém roce!

03.01.2013 16:33:23 | Pavel

Marki, inspirativní nápad! Inspiroval jsi mě. Klobouk dolů za vytrvalost. I tím se musím nechat nakazit (respektive nalepšit)

Untitled Document



ceskecasino.com

www.praguechess.cz |
reserved by Pražská šachová společnost, o.s. | designed by pb | optimalized 1024x768 IE, FireFox