Ján Markoš

nejlepší slovenský šachista, středoškolský učitel a teolog

O jemnosti

[05.03.2013 15:45:28]

Jeden môj kamarát je ochranár. Nechráni ale motýle či kvety, chráni nočnú oblohu. Nie, nie je blázon, ani nelieta v snoch s policajným lietadielkom kdesi pri Orione. Chráni tmu, temnotu oblohy, vďaka ktorej je vidno hviezdy. Špeciálnymi prístrojmi meria svetelné znečistenie miest, ciest a tovární, a hľadá miesta, kde je ešte možné vidieť Mliečnu dráhu v plnej kráse. Najtemnejšie miesto na Slovensku je mimochodom v Národnom parku Poloniny, blízko hraníc s Poľskom a Ukrajinou.

Svetlo, krásne a potrebné, zničilo krásu hviezd. Ak bývate v Prahe či v Bratislave, viete o čom hovorím. Kto išiel niekedy s baterkou jasnou nocou, možno zistil, že najlepšie je ju vypnúť a spoľahnúť sa na strieborné svetlo mesiaca.

Každý čin spúšťa reťaz dôsledkov. Aj tie najlepšie činy majú vedľajšie dôsledky, ktoré nemusíme vedieť predvídať. Prvé autá chválili dobové noviny nie preto, že boli rýchlejšie ako kone (často neboli), ale preto, že boli čistejšie a tichšie. Dnes to znie ako dobrý vtip. A tí, čo objavili štiepne reakcie jadra, sú zodpovední za Hirošimu? Sú v tom celkom nevinne? Či nevedeli, že púšťajú džina z fľaše? A tí, čo rozbehli internet, sú zodpovední za nadváhu detí? A za pornografiu, s ktorou zápasia tisíce ľudí? A tí, čo vymysleli mobilné telefóny; vedia zaručiť, že každodenné dávky žiarenia počas desaťročí nespôsobia rakovinu?

Je čas konať, a je čas konaniu sa vyhýbať, mohol by napísať Kazateľ. Svet sám je krásny, treba mu ale dovoliť, aby zažiaril svojim tichým svetlom. Žiaden človek nevyrobí také krásne jablko, aké dorastie na jabloni kdesi pri ceste, žiaden človek nevyrobí živú včelu. Zato vyťať jabloň alebo rozmačkať včelu medzi prstami dokáže každý.

Všetko čo má aspoň trochu cenu, je darované. Nedá sa to vyrobiť, nech si hovorí kto chce čo chce. Dá sa to ale chrániť.

Jemnosť je opakom násilia. Je to ochota nekonať, nebrať si priestor, a tak ho darovať niekomu či niečomu inému. Je niečo krajšie ako jemný dotyk? Dotyk, ktorý  prekračuje hranicu medzi dvomi ľuďmi, a predsa ju zachováva. Keď sa dvaja ľudia láskyplne dotknú, je to zázrak, niečo ako chôdza po prašnom snehu, ktorá nezanecháva žiadne stopy.

Jemnosť necháva svet svietiť. Je to cnosť prezlečená za slabosť. Je nenápadná ako krasokorčuliar, ktorý svojou silou umožňuje, aby sa jeho partnerka vrtela vo vzduchu vo tých najfajnovejších figúrach. Oči divákov sú ale uprené na ňu, nie na neho. Jemnosť je nenápadná ako stredopoliar, ktorý pošle Messimu za sezónu sto gólových prihrávok, sám však ostáva mimo kamier a mikrofónov. Niekedy možno ani samotný Messi nevie, odkiaľ k nemu lopta doletela.

Keď ku mne z času na čas priletí naozaj dobrá prihrávka, vysoký pass kdesi z diaľky, snažím sa nezabúdať, že tu je niekto, kto ju kopol. Tento futbalista nerád stojí vo svetle kamier, a je tak jemný, že vlastne nie je možné pristihnúť pri práci. To však predsa neznamená, že Ho niet. Len nám ponecháva priestor.

Tento text  by som rád venoval Rasťovi a Miriam, a ich malému Číňankovi. Sú to najjemnejší ľudia, akých poznám.

 

zobrazeno(6460x) | příspevky(4x)

formulář pro příspvěvky




kontrolní kód

příspěvky k článku

12.03.2013 22:19:14 | miriam

Jano... velmi Ti dakujem za povzbudenie k tomu jemnemu vo mne. Najjemnejsie je vtedy, ked je najuprimnejsie. A to je vtedy, ked je strachu najmenej. A to je doma s Cinankom. Za vsetko moze Cinanko.

08.03.2013 10:42:26 | Pavel V.

Dobrý den,

našel by se někdo kdo by blog pana Markoše vydal knižně? Já bych to moc rád dával jako dárek k Vánocům svým blízkým! Dlouho jsem nečetl tak pěknou poezi a každý týden se těším na další pokračování...

<><

05.03.2013 20:52:13 | martin

No, já prostě mám strašně rád Vaše texty, k míchaným vajíčkám v MHD, čajovým miskám a šachovým zázrakům se vracím. Ale tentokrát jsem se i po několika čteních v tom fraktále obrazů a témat utopil. Myslím, že krasobruslař patří k tomu párečku tím, jak kompozičně vyvažuje partnerčinu gymnastiku, tím jak je většinou velký pevný a statný, zatímco ona křehká, subtilní a dynamická. Necítím dominanci ani jednoho. Nicméně jednou jsem spal u oka v bulharském pohoří Rila a švírou v zipu spacáku jsem nad sebou viděl brokátovou krajku. 

05.03.2013 16:45:49 | VH

 Ak by sme nejedli vyrobene potraviny, neviem neviem, kolki by sme prezili. A kolko chorob by sme zvladli bez liekov a ockovani? 

Ale plne suhlasim s tou nocnou oblohou, posledne dva dni som ju obdivoval v Alpach, tie hviezdy sa zdaju v horach skutocne akosi blizsie.

Untitled Document




www.praguechess.cz |
reserved by Pražská šachová společnost, o.s. | designed by pb | optimalized 1024x768 IE, FireFox