Ján Markoš

nejlepší slovenský šachista, středoškolský učitel a teolog

Reproduktor

[17.06.2013 12:47:04]

Nechodievam na veľtrhy, a už vôbec nie na veľtrhy elektroniky. Ale vtedy som išiel; kamarát mal dva lístky a ja čas; tak prečo nie, uvidím niečo nové. Prvú polhodinku som sa nudil; stále tenšie a tenšie tablety a farebnejšie a farebnejšie displeje ma akosi nedokážu chytiť za  srdce; keď tu som zrazu uvidel stánok, ktorý ma svojou neobyčajnosťou zaujal hneď na prvý pohľad.

Bol to stánok akejsi japonskej firmy, novej na našom trhu, a bol plný reproduktorov rozličných veľkostí a tvarov. V strede stánku bol stolík, za stolíkom pekne upravený, servilne vyzerajúci Japonec, a na stolíku jediný malý reproduktor. Stál na fixkou napísanom nápise FANTASTIK NOWELTY. ONLY FOR YU.

Pristavil som sa a napriadol s pánom Midorim – tak hlásalo meno na menovke – nasledovný zvláštny rozhovor. Viedli sme ho v lámanej angličtine.

Hi, come close mister. Fantastik novelty. Only for you.

What is it?

Reproduktor. Celkom nový typ. Na biologickej báze. No electricity needed.

How can it work? No electricity?

Steny reproduktoru boli naozaj hladké; žiadne káble, žiadny port.

Je na biologickej báze. Vo vnútri je netopier. Veľmi jemné krídla. Veľmi jemné ušká. Citlivé, ohybné telo. Čo počuje, presne zahrá. Krásny zvuk. Jemný a jasný.

???

Krásny zvuk. Jemný a jasný. Nežný. Žiadna elektrina vám taký nevytvorí. Stačí raz denne naliať odmerku vody a vložiť kúsok krmiva pre psy. O výkaly sa nestarajte. Raz denne vysypete kontajner. Ako kávovar.

A neuletí?

No windows, ha? You see? No doors. Too heavy. No escape.

A netrpí?

No suffer. Its used to. It likes music. Very cheap. Only for you.

Odišiel by som, samozrejme by som odišiel, ale v tom začala v susednom stánku hrať akási huslistka Arvo Pärta. Reklamná akcia na čosi, chápete. A ten reproduktor zvuk huslí prijal, zmäkčil a zosilnil tak krásne, tak nostalgicky a jemne, že sa vo mne čosi zlomilo, a ja som na mieste ten reproduktor kúpil, aj keď stál viac ako zánovná motorka Vespa.

Kúpil som ho, bez daňového dokladu, bez záručného listu, len čo som si od pána Midoriho vypýtal vizitku s telefónnym číslom.

Rok a pol som vďaka novému reproduktoru počúval fantastickú hudbu. Japonec mal pravdu. Stačilo vhodiť dve-tri granule, naliať za náprstok vody alebo zeleného čaju, vysypať nádobku s výkalmi, tichúčko pustiť z MP3ky alebo YouTube nejakú skladbu, a netopierik vo vnútri zvuk odrážal a rozochvieval tak krásne a jemne, až moje návštevy neverili vlastným ušiam. Akoby mal kosti z gumy, akoby bol jedinou jemnou blanou, určenou na presné zrkadlenie zvuku.

Po roku a pol ma nadránom prebudili podivné zvuky. Znelo to ako tichý škrabot a šušťot, a čudné disharmonické tóny, ako keď sa ladí orchester. Najskôr tiché, potom silnejšie. Evidentne vychádzali zvnútra reproduktoru. Chvíľu mi trvalo, kým som sa zobudil a zorientoval. Potom som vzal čiernu krabičku do rúk a zmätene si ju obzeral.

Zvuky sa napokon upokojili a zliali v jediný hlboký tón. Stály a pekný, ale pomerne silný. Spať sa pritom nedalo. Zaniesol som reproduktor do kúpeľne, zahádzal špinavým prádlom a zavrel všetky dvere. Tak som prečkal noc.

Ráno zvuk stále znel. Hneď som volal pánovi Midorimu, ktorého vizitku som našťastie našiel medzi účtami. Prekvapivo zdvihol.

Haló? I have a problem here with your bat. It does not work, makes sound on its own.

Yes.

It plays one tune all the time.

Yes. Throw it away. I should have told you. Its useless now, throw it away.

How come? It was so expensive. Come and repair it for me.

Sorry. The little creature has found its own voice. It will never reflect anything again. I am sorry, it happens very seldom. Almost never a reproductor finds its own voice.

Tak. Fantastické, do riti. Mám reproduktor, ktorý si našiel vlastný hlas. Krása. Čo s ním?

Zaniesol som ho ku košom. V našej štvrti je veľa mačiek. Snáď nájdu nejakú cestu dovnútra skrinky a pochutia si.

Keď som odchádzal, zastal som a trochu som zaľutoval. Ten tón znel naozaj pekne. Aspoň sa pozriem, ako vyzerá. S kým som to vyše roku žil v jednej domácnosti. Zaniesol som krabičku späť do domu, vzal pílku na železo a jemne, pilinku po pilinke som odrezal prednú stenu reproduktoru.

Nebol to pekný pohľad. Ružové blany, zlepené oči, smrad. Nezmyselne biele telo, bez kontaktu so svetlom. Ale stále to hralo onen tón. Nezniesol som pohľad na to. Odniesol som to ku košom a nechal otvorené.

Ráno to tam už nebolo. Možno to samo uletelo, možno to naozaj našli mačky, neviem. I keď - neviem si predstaviť, že by akákoľvek mačka uprednostnila takúto večeru pred pôstom. Možno to predsa uletelo.

Schránku som poslal pánovi Midorimu so sprievodným listom a žiadosťou o navrátenie peňazí. O dva mesiace mi prišiel list.

Neodborná manipulácia, porušené plomby.

Reklamácia sa zamieta.

 

zobrazeno(4195x) | příspevky(3x)

formulář pro příspvěvky




kontrolní kód

příspěvky k článku

01.07.2013 10:31:03 | Peter

Bizardné a divné čítanie. Keď to porovnám s článkami od JM z minulosti, tak akoby to napísala iná osobnosť. Teda okrem prvého odseku. Možno som medzičase inak vnímajúci čitateľ ja, alebo to bola taká malá obdoba šachovej miniatúry hororu v reálnom živote.

24.06.2013 09:30:14 | Inconnu

Hezká sci-fi povídka.

Ad pan Majer - já myslím, že si to provádíme v menším, leč dlouhodobě sami.

17.06.2013 13:51:01 | Jirka Majer

Dosti drastické urychlení evolučního vývoje netopýra, které "dokáže" pouze člověk. Jen abychom se také nedostali do spárů nějaké vyšší inteligence a oni nám neprováděli to, co my děláme s ostatními živočichy. Jo a článek, ten je fakt suprový!

Untitled Document




www.praguechess.cz |
reserved by Pražská šachová společnost, o.s. | designed by pb | optimalized 1024x768 IE, FireFox