Vlado Hrtko

Manažer se smyslem pro černý humor, bankéř a právník v jedné osobě

Sloboda a prvá slovenská šachová carte maxima

[17.11.2016 12:47:27]

Ester Šimerová - Martinčeková, rod. Fridriková vedela o slobode svoje.

Narodila sa v roku 1909 do bratislavskej intelektuálnej rodiny. Ako 5 ročné dieťa ju zasiahla prvá vlna neslobody – svetová vojna vyvolaná jej vlastným štátom, vtedajším Rakúsko-Uhorskom.

Po vojne sa jej rodičia sa rozviedli a otec sa odsťahoval do USA. Po ukončení štúdií na dievčenskom gymnáziu za otcovej podpory začína študovať v roku 1927 v Paríži maliarstvo. Tu v roku 1931 namaľuje obraz Šachová kompozícia, ktorý daruje mladému bratislavskému hudobníkovi Eugenovi Lehnerovi. Na konci študijného pobytu sa vydáva za českého lekára Františka Šimeru a v roku 1932 sa vracia do Bratislavy. Jej manžel je úspešný lekár, zariaďujú si spoločne byt a aterliér v modernej novostavbe Avion, ktorú o sedemdesiat rokov neskôr vyhlásia za najlepšiu architektonickú stavbu storočia.

Onedlho však končí šťastné obdobie slobody.

Rozpadá sa Československo a Ester nútene odchádza s manželom do Plzne - Česi sú zo Slovenska vysťahovaní. Majiteľ obrazu - Žid Eugen Lehner múdro emigruje do USA. Obraz neberie so sebou, daruje ho svojmu bratrancovi Jánovi Albrechtovi, ktorý zostáva na Slovensku.

Manžel Ester Šimerovej robí primára v nemocnici. Je zapojený do odboja a ukrýva pod rôznymi diagnózami ako pacientov jednu skupinu parašutistov, ktorí boli vyslaní spáchať atentát na ríšskeho protektora Heydricha. Po prezradení skupiny je František Šimer v Nemecku odsúdený na trest smrti. Ester za neho bojuje, rozpredá všetok majetok a dosiahne (s výraznou podporou svojej rodiny) udelenie milosti priamo od Hitlera. Bohužiaľ udelená milosť nedorazila do väznice – Angličania začali väznicu bombardovať a jej riaditeľ dal popraviť všetkých väzňov odsúdených na trest smrti, aby zabránil ich potenciálnym útekom.

Po skončení vojny sa Ester Šimerová vracia späť do Bratislavy. Finančne zruinovaná začína odznova. Slobodné obdobie však trvá necelé tri roky.

V roku 1947 sa vydáva za úspešného právnika Martina Martinčeka, ktorého však komunisti v roku 1948 zbavia funkcií a pošlú do Liptovského Mikuláša pracovať na družstvo. Láskyplne mu však pridelia garzónku, ale bez vody (a logicky aj bez sociálneho zariadenia). Ester Martinčeková nasleduje manžela a už do konca života obidvaja zostávajú žiť v Liptovskom Mikuláši. Manžel začína ako 40 ročný fotografovať a prepracuje sa medzi najlepších slovenských fotografov, Ester v ústraní maľuje – v rokoch 1970, 1972 a 1992 vytvorí ešte tri obrazy do šachovou tématikou. S maľovaním končí v roku 1994 a zomiera ako 95 ročná v roku 2005 – jednoznačne, odbornou i laickou verejnosťou, uznávaná ako najlepšia slovenská maliarka.

Dnešný deň – 17. 11. je na Slovensku aj v Česku vyhlásený za štátny sviatok: Deň boja za slobodu a demokraciu. Myslím, že na príbehu Ester Šimerovej-Martinčekovej, rod. Fridrikovej, je krásne vidieť ako nesloboda a totalitné režimy negatívne ovplyvňujú životy bežných ľudí, ktorí nechcú nič iné, len v pokoji žiť svoj bežný život, bez zásahov diktátorov: cisárov, fašistov, komunistov...

Vráťme sa ale k obrazu Šachová kompozícia.

Ako som spomínal, tento jeho pôvodný majiteľ ho daroval pred druhou svetovou vojnou svojmu bratrancovi. Od neho ho následne odkúpila Slovenská národnej galéria, ktorá ho občas vystavuje.

Práve včera začala jedna takáto výstava. Pri otvorení výstavy sa ma priateľ pýtal, aká je asi jeho trhová cena. To netuším, osobne však poznám minimálne štyroch ľudí, ktorý by bez váhania zaplatili 50.000 EUR - cena v dražbe by určite bola niekoľnonásobne vyššia.

O výnimočnosti obrazu svedčí aj to, že obraz sa dostal na slovenskú známku v sérii Umenie, slávnostne inaugurovanú dňa 24. 10. 2016 v Liptovskom Mikuláši. A pri tejto príležitosti bola vytvorená pre zberateľov aj carte maxima - pohľadnica, na ktorej prednej strane je šachová mozaika vytvorená na motívy obrazu v Taliansku spolu so známkou a pečiatkou dňa jej inaugurácie.

Ak pôjdete na bratislavské vianočné trhy, urobte si 50 krokov navyše a zaskočte sa pozrieť na obraz aj známku do Galérie mesta Bratislavy na Františkánskom námestí.

Výstava trvá do 8. 1. 2017. Neoľutujete.