Ján Markoš

nejlepší slovenský šachista, středoškolský učitel a teolog

Sezam otvor sa

[02.05.2013 19:55:52]

A ide sa spať, povedal, ticho vydržal každodenné protesty, odviedol deti do kúpeľne, dozrel, aby si umyli uši, tvár a zúbky, aby sa prezliekli do pestrofarebných pyžám; potom ich pozakrýval až po krk, otvoril rozprávkovú knižku s Trnkovými ilustráciami na strane sto štrnásť a prečítal rozprávku o najmladšom princovi, ktorý musel za princeznou do podzemia, a nevedel nájsť cestu do vnútra zeme, až mu po dlhých útrapách  a dlhom hľadaní ktosi prezradil zaklínadlo, sezam otvor sa, a zem sa naozaj doširoka otvorila, a on vošiel a vyšiel s princeznou na svetlo Božie a žili spolu šťastne a naveky.

Pobozkal spiace deti na čelo, zhasol lampičku s béžovým tienidlom, pozbieral šálky na teplé kakao a rozprávkovú knižku, ticho a opatrne ich niesol, aby o seba neštrngli, naposledy sa obzrel úzkou škárou dverí a jemne za sebou zavrel; chcel si sadnúť k žene, ktorá zašívala ponožky, ale miesto toho vošiel do kuchyne, nepokojne nazrel do cukorničky, stlačil vrecko s polohrubou múkou, otvoril chladničku a zas ju zatvoril, prešiel do spálne, kde poprehadzoval od rána neupratané periny, akože ich natriasajúc; chcel sa len pozrieť pod vankúše.

Prezrel knihy, pričuchol k bielemu orgovánu na stole, rukou prešiel po vyblednutej fotelke. Na spýtavý pohľad ženy sa len hanblivo usmial a vnoril jej ruku do vlasov. Pritiahol si k sebe jej tvár, pozorne jej hľadel do očí. Nič. A tak postupne prezrel klietku s morčatami a bubon práčky, umelohmotný pohárik na zubné kefky a vzory špiny na kuchynskom okne, stojan s dévédéčkami a topánky v predizbe. Nič.

Vyšiel teda von a chodil nepokosenou trávou pred domom, opatrne našľapujúc. Nič. Ani medzi bledými hviezdami nič. Prezrel šopu s náradím, hrdza na pántoch voňala. Nebolo to v sade, nebolo to v nočnom vetre. Ani vo svetlom štvorci okna.

Keď sa vrátil, žena spala v kresle, a on ju nebudil, len potichu ako námesačný chodil po stemnenom dome, nazrel do každého kúta, do každého tieňa, a ešte dlhé nočné hodiny hľadal, horúčkovito hľadal to slovo, to jediné slovo,

ktoré ho oslobodí.

 

zobrazeno(15497x) | příspevky(6x)

vkládání nových příspěvků bylo pozastaveno

příspěvky k článku

08.05.2013 07:37:51 | hýl

 Tento text a komentáře tvoří jeden celek. Kéž byste aspoň tušil, jak krutý...

Citadela CLXXXV

05.05.2013 21:59:26 | marki

  ďakujem za dobre mienené rady. keby som mal deti a dom s nekosenou trávou, aplikujem ich všetky. inak je vtipné, ako čítanosť článkov závisí v prvom rade od nadpisu; ktovie koľko rodičov tu sklamane nenašlo rozprávku sezam otvor sa 

04.05.2013 01:26:20 | Ralf

Niekto tu uz velmi dlho prosi o pomoc...

03.05.2013 15:06:58 | Jirka Majer

Mám za to, že slovo ho vysvobodit nemůže. Potřebuje mít problém a ten rozhodně přijde a bez jeho přičinění.

03.05.2013 12:20:20 | _ _ _

L´amour, Monsieur Markoš, l´amour!

03.05.2013 08:43:50 | Inconnu

Asi jsme málo pokorní, málo smíření. Nespokojení s tím, co je, ať je to cokoliv (až na pomíjivé okamžiky). Člověk není stavěn pro věčnost, ale pro "carpe diem". Chce zdolávat stále vyšší a vyšší překážky. Jen tak může... zapomenout.

Untitled Document



ceskecasino.com

www.praguechess.cz |
reserved by Pražská šachová společnost, o.s. | designed by pb | optimalized 1024x768 IE, FireFox