Ján Markoš

nejlepší slovenský šachista, středoškolský učitel a teolog

O neznámom výlete Julesa Verna do hlbín oblohy

[03.04.2013 17:04:29]

 Nedávny zoskok Felixa Baumgartnera z výšky 39 kilometrov vzbudil po celom svete úžas a rozruch. Málokto ale vie, že prvá expedícia dovnútra oblohy sa uskutočnila dávno pred výčinom dobrodružného Rakúšana, dokonca viac ako storočie pred prvým výletom do Vesmíru.

Nápad vystúpať až po okraj oblohy dostal mladý Jules Verne na jeseň roku 1846, keď pozoroval nadýchané oblaky a kŕdle vtákov letiacich ponad Provensálsko na juh. Tri ďalšie roky mu trvalo, než vymyslel a skonštruoval balón z tmavomodrého hodvábu, štyrikrát skladaného a prešitého dvesto metrami striebornej nite. Kôš balóna nechal zostrojiť z čínskeho ryžového porcelánu, ľahkého a nehorľavého materiálu, ktorý sa navyše na slnku perleťovo leskol, čo sa márnomyseľnému Francúzovi veľmi páčilo. V to ráno, keď vzlietol, 18.augusta 1851, mal Jules Verne len 23 rokov.

Správa z jeho cesty je pomerne krátka a nikdy nebola zverejnená. Verne sa zrejme bál, že by sa pre ňu stal terčom posmechu, a rukopisný záznam schovával až do svojej smrti. Nenápadný papier s rozpitým písmom unikol i pozornosti jeho životopiscov. Až prednedávnom istý Martin Jungfrau odhalil jeho cenu, a s nemeckou poctivosťou písmenko po písmenku zrekonštruoval temer nadobro stratený text. Prekladám z francúzskeho originálu, opublikovanom v Le Monde Diplomatique devätnásteho januára tohto roku:

„V prvom nebi nie je nič zvláštne. Vzduch je jasný a pokojný. Stále pod sebou vidím domy a lesy môjho rodného kraja; letím tak nízko, že dokonca rozoznávam jednotlivé kusy dobytka. Občas ku mne vietor privanie vôňu pečeného mäsa alebo hnoja. Rýchlo stúpam.

“ Druhé nebo je stále pod hranicou mrakov. Vzduch tu má ružovkastý nádych, a je prázdny a plný svetla, len občas okolo mňa preletí zblúdený dravý vták. Stúpam, oheň horí dobre.

„Tretie nebo je plné oblakov. Asi bláznim, ale zdá sa mi, že v nich žijú drobné bytosti. Sú akoby utvorené zo spomienok či vetra, majú dlhé vlasy a jasné oči, niektoré majú i sedem či osem končatín. Sú rýchle a temer priesvitné. Mraky vrhajú záhadné tiene a mne sa krúti hlava. Musím sa dívať do plameňa môjho ohňa, aby som sa upokojil a nadobudol istotu. Dúfam, že si udržím čistú myseľ.“

„Štvrté nebo sa ozýva hlasným vetrom. Ten vietor akoby vykrikoval vety, ktoré som kedysi dávno počul. Vzduch sa trbliece a je tmavozelený. Vyzerá, akoby menil štruktúru, na niektorých miestach akoby mal lesklé pevné plochy, v ktorých sa zrkadlí raz zem, raz hviezdy, raz moja tvár. “

„Piate nebo je umyté a čisté. Len málokedy sem priletí z diaľky silná túžba či myšlienka niektorého z ľudí na Zemi. Tá ho potom rozvibruje celé  ako plech, preletí jak kométa prázdnym priestorom, vystúpa do najvyššieho bodu svojej dráhy, a potom ju gravitácia opäť dlhou rukou stiahne k Zemi.“

„Šieste nebo je plné svetla. Neviem, čo o ňom viac napísať. Je plné zlatistého svetla, a tak ľahučké, že môj balón ledva získava výšku. Čím som ale viac stúpal, tým viac svetlo slablo, zanechával som ho za sebou ako akúsi dávnu spomienku.“

„V siedmom nebi som nenašiel nič, len nekonečný plač, obmývajúci tmu, víriaci ako drobné snehové vločky, neutíšiteľný plač, tichý a nemý.“

 

zobrazeno(4919x) | příspevky(7x)

formulář pro příspvěvky




kontrolní kód

příspěvky k článku

07.04.2013 22:45:25 | marki

 Ďakujeme za pozvanie! Ale práve som sa z Prahy vrátil a navyše v nedeľu kážem...

Tak niekedy inokedy 

05.04.2013 23:22:43 | Pavel

Marki, tu múzu, co Tě navštívila nyní, hosti dlouho! Tenhle blog i článek Očami Carlsena na nss.cz jsou krásné texty s inspirativním vhledem. 

V sobotu 20. 4. se chystám na do divadla na steam-punkové představení v duchu J. Verna "Cesta kolem světa za 80. dní" Nechcete si udělat výlet do Prahy? Vzal bych rovnou čtyři lístky.

04.04.2013 17:37:42 | violin

Verneovky, pro jejich dnes již archaický půvab v antikvariátech vyhledávám, kupuji, doma pak zálibně prohlížím, ale méně čtu /vždyť co dřív? - Bronštejn, Nabokov, Dostojevskij, Hašek, Karel Poláček, nebo třeba Verne..?/, tento text jsem si tedy s potěšením vytiskl a zařadím do sbírky.. Jinak výlet do oblohy jsme jednou také podnikli ještě s dvěma kamarády a panem pilotem malého letadýlka. Asi 40 minut jsme kroužili nad krajem kolem Máchova jezera, hory Ralsko, Panské skály, Nového Boru, České Lípy. Kamarád Tomáš v euforii zatoužil vystoupat až nad oblaka, což nám hodný pan pilot splnil, kabina se ve výšce příjemně natřásala jak maximálně vytůrovaný trabant na D1, ještě jedno přání nám pilot - po třech kontrolních dotazech splnil, provedl s námi "hup" - výstupt do výšky a pak chvíle volného pádu. A proč tuto banalitu píšu? Když Tomáš po krásném zážitku dorazil domů, tak se ho jeho stařičká babička zeptala, jestli na obláčcích opravdu žijí andělíčci? Samozřejmě jí potvrdil že ANO.

04.04.2013 13:39:25 | marki

 O komentári v Le Monde Diplomatique, ktorý pán Ancien spomína, ale bohužiaľ neviem. Prosím, preložte ho a zverejnite, ak môžete.

04.04.2013 13:30:53 | marki

 Vidím, že pán Ancien vie o Vernom veľmi veľa. Čo však nevie, je to, že jeseň a zimu roku 1846 trávil mladý Jules vo Vauvenagres, malom mestečku neďaleko Marseille. Jeho milá Odette bola napoly Maročanka, a Jules váhal, či s ňou neodcestuje do Afriky. Možno preto sa tak často díval na oblohu a kŕdle letiace na juh. Vzťah Julesa a Odette plný nenaplnenej lásky poslúžil o polstoročie neskôr Proustovi ako predloha vzťahu Odette a Swanna z Hľadania strateného času.

04.04.2013 10:43:25 | ancien

Dovolím si opravit nepřesnost v překladu: zřejmě došlo k záměně slov Provence, province, nebo dokoce Provins (rodiště otce J.V.) V roce 1846 rozhodně Bretonec a později Pařížan J.V. neviděl "krdle vtákov"  ponad Provencalskom. Zůstal ovšem nepřeložen zajímavý komentář k článku v Le Monde Diplomatique.

03.04.2013 17:29:50 | Jirka Majer

Zajímavé a hezky i napísané. :-) I ten Jungfrau se mi líbí.

Untitled Document




www.praguechess.cz |
reserved by Pražská šachová společnost, o.s. | designed by pb | optimalized 1024x768 IE, FireFox